Martin Cesnak, Národná banka Slovenska, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská republika
Andrej Cupak, Národná banka Slovenska, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská republika
Ján Klacso, Národná banka Slovenska, Slovenská republika

Typ článku: vedecký článok
Strany: 47 – 71

Abstrakt

Negatívny vplyv nadmernej zadlženosti domácností a s tým spojeného vývoja na trhu rezidenčných nehnuteľností na finančnú stabilitu sa dostal do popredia po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008. Aktívna makroprudenciálna politika zaoberajúca sa týmito rizikami, podporená aj odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, si žiada čo najdetailnejšie údaje tak o domácnostiach, ako aj o trhu rezidenčných nehnuteľností. Slovensko patrilo medzi európske krajiny s najvýraznejším rastom systémových rizík v období po finančnej kríze prakticky až do sprísnenia menovej politiky v roku 2022. Aj preto je dôležité, že aktuálne sú pre Národnú banku Slovenska dostupné granulárne mikroúdaje, ktoré umožňujú sledovať vývoj zadlženosti jednotlivých domácností.
V príspevku predstavujeme údaje zo zisťovania o financiách a spotrebe domácností a údaje o úveroch fyzickým osobám a ich použitím odhadujeme hlavné determinanty zadlženosti slovenských domácností. Ukazuje sa, že významné úlohy pri zadlžení sa aj pre intenzitu zadlženia zohrávajú mnohé finančné, ako aj sociodemografické parametre, akým je výška príjmu, vzdelanie alebo forma ekonomickej aktivity.